Arnen

Samozrejme, viem ako sa vymazáva sms-ka. Problém je, že ja nemám silu ju vymazať... Viem, je to úbohé a úbohé sú aj dôvody, prečo to nedokážem.
Dva roky sú celkom slušný čas, aby človek zabudol....Chvíľami však mám pocit, že to bolo len včera, keď som bola schopná kvôli nemu zabudnúť na všetku svoju hrdosť iba s jediným zámerom, splynúť s ním v jedno.
Óóóó splynúť v jedno, aké romantické prirovnanie, úprimne, k romantike to malo na míle ďaleko...bolo to oveľa prízemnejšie čo sme my stvárali ...
S terajším rozumom by som sa nikdy do takéhoto niečoho nepustila, ale vtedy to bolo všetko také jednoduché...
Bola som v stave, že na počkanie by som bola schopná si zbaliť 4 slivky a vybrať sa s ním tým smerom, ktorým ukáže prstom, len aby som s mohla byť s ním...
Bola to láska? Určite...
Dovolila som niekomu, kto o to ani nestál, aby sa stal, hoci len na čas, mojim všetkým...Šimon mi vtedy pripadal tak neodolateľný...
Aj na posledy, keď sa prosíkal do mojej postele. Aké jednoduché by bolo povedať áno...aké jednoduché by bolo do toho znova padnúť...
A aké neskutočne ťažké by bolo znova sa ho zbaviť, vytlačiť  spomienku naňho s každučkej bunky svojho tela...
Normálne nie som takáto, len občas aj na mňa doľahne ťažká chvíľka....Čo vlastne riešim, že áno? Šimon sa nikdy v živote nezmení a môžem byť len rada, že som sa ho včas zbavila...Väčšinu času si už ani naňho nespomeniem...Je to za mnou, je to prekonané...
Len ma mrzí, že som naňho vyplytvala toľko nádherných pocitov...toľko úsmevov...toľko vzdychov...toľko sĺz.....
......................................................................................................
Inak, pár hodín po tej nechutnej sms-ke prišla ďalšia: "MILUJEM TA S."
Srdce sa mi rozbúchalo. V tej sekunde som ju vymazala.  Za pár sekúnd ďalšie pípanie"Sorry to nebolo tebe,ale aj teba lubim...s."
Aj tú som ihneď vymazala.
..........................................